Riešenie problémov

Jednoduché a efektívne riešenie problému po zameraní GPZ                                    (Spôsob merania GPZ: ——> kliknite TU )

1 Umiestnením rušičiek EMGEON HOME, ktoré buď úplne, alebo čiastočne redukujú, alebo eliminujú pôsobenie negatívnej energie vo Vašom obydlí. + Umiestnenie niektorých prírodných materiálov, alebo špeciálnych fólií pod postele a pod.

V praxi osvedčený a účinný prostriedok na redukciu  geopatogénnych zón je tzv. “Pasívny solenoid EMGEON HOME”. Je to valec z nevodivého materiálu ovinutý špeciálne upravenou medenou páskou. Zariadenie funguje   na elektromagnetickom princípe  ako harmonizátor prostredia a “reduktor negatívnych GPZ.” . Umiestňuje sa v obydlí na presné miesto  podľa nameraných hodnôt GPZ.  Preto ho ani v rámci serióznosti neponúkame na hromadný predaj spôsobom “kúpte si ,  dajte ho kde chcete a vyrieši Vám to všetky problémy.”  Pri nesprávnom umiestnení môže byť účinok nulový. Pasívny solenoid EMGEON HOMEje rovnako účinný ako niekoľkonásobne drahšie prostriedky a zariadenia či už napájané el. prúdom alebo nie. Navyše neprodukuje ďalší “Elektrosmog”.  

2- Premiestnením nábytku v byte, dome, kancelárii, z miest  kde sa dlhšie zdržiavate  …mimo negatívnych miest. Niekedy stačí presunúť posteľ alebo pracovný stôl s počítačom o 1-2 metre ďalej,  obrátiť polohu tela pri spaní na opačná stranu … Väčšinou pomôže aj zmena využívania miestností v byte. Ak sa nedá premiestniť napr. posteľ, alebo počítačové pracovisko pomôže aj napr. umiestnenie kožušín, alebo špeciálnych fólií pod posteľ. U nás sa najčastejšie dá zohnať kožušina z ovcí. + Zvyknem navrhovať aj rôzne ďalšie kombinácie eliminačných prostriedkov. Napríklad rušičky geopatogénnych zón Emgeon Home + špeciálne fólie pod posteľ.

ilustračný obrázok – stropná pyramída

3- Použivame aj rôzne typy pyramídových konštrukcií na  použitie buď v interiéri alebo v exteriéri (tiež aj univerzálne verzie). Na zákazku dodávame aj rôzne typy relaxačných pyramíd.

 Ing. Milan Varga, Košice + kolektív konzultantov

Zaoberáme sa: (okrem iných činností) aj meraním a  odrušením geopatogénnych zón, ďalej (GPZ), známych aj pod názvami: geoanomálie, alebo v starej Číne  pod názvom “Dračie žíly”+ riešením problémov tzv. “Elektrosmogu”. Obe tieto problematiky  so sebou úzko súvisia a môžu “našťastie” až po po dlhšom pôsobení väčšinou negatívne ovplyvniť kvalitu Vášho bývania a života všeobecne. Používame pri tom jednoduché, efektívne a lacné prostriedky a techniky založené  na prírodnej báze, fungujúcich na princípe základných fyzikálnych zákonov. Využívam pri tom  skúsenosti našich predkov a starších civilizácii, ktorí úspešne riešili tiež tieto a podobné problémy už stovky až tisícky rokov pred nami.

                  Cenové relácie: ——>Kliknite TU   

Pre viac informácií kliknite —–>https://www.dracie-zily.sk/geopatogenne-zony-skusenosti-z-merani-gpz/

 

   Aktuality a ďalšie  informácie nájdete aj na  Facebooku      https://www.facebook.com/geoanomalie

             Kontakt a rezervácie termínov:——> kliknite  TU

spriatelená stránka:  www.facebook.com/levandula 

Zateplenie zvútra – Nebezpečný experiment

Zateplenie zvnútra-Nebezpečný experiment

Na Slovensku je po rôznych zázračných kozmických náteroch, nový nebezpečný trend – zateplenie bytov z vnútornej strany. Vnútorná tepelná izolácia sa odporúča len v prípade, keď nie je žiadna iná možnosť zlepšenia tepelno-technických vlastností domu. Takéto riešenie je technicky oveľa náročnejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Existuje však minimálne 5 dôvodov prečo to NEROBIŤ.
1/ Zateplenie obvodového plášťa a strechy má, okrem tepelnoizolačnej aj ochrannú funkciu. Medzi najčastejšie poruchy bytových domov, aj vďaka zanedbanej údržbe, patrí korózia kovových súčastí budov, trhliny v obvodových stenách, zatekanie do stykov a priesaky cez panelovú hmotu. Už dávno dožili aj strechy, ktoré bolo treba už viackrát opravovať. Všetky tieto poruchy skracujú životnosť domov. Vonkajšia izolácia tieto poruchy prekrýva, takže okrem iného predlžuje životnosť bytového domu. Keď zateplíte dom zvnútra vonkajšia stena vplyvom počasia rozpadáva ďalej.
2/ Slovo zateplenie nevystihuje celkom presne proces významnej obnovy bytového domu. Správnejšia je definícia –  zlepšenie tepelnoizolačných vlastností bytového domu. Pri zateplení totiž automaticky myslíme iba na zimu, treba si však uvedomiť, že vonkajšia izolácia spríjemňuje život v „paneláku“ aj lete. V zime nedovolí, aby sa obvodové steny príliš vychladli, v lete naopak zabráni ich prehriatiu a celoročne zabezpečuje vyrovnanejšiu tepelnú pohodu. Pri tepelnej izolácii zvnútra sa znižuje akumulačná schopnosť steny, ktorá v zime akumuluje teplo počas dňa a naopak v lete chladne počas noci. Zateplením zvnútra sa vystavíte riziku väčších tepelných výkyvov v byte aj zvýšenej vlhkosti. Vnútorne zaizolované miestnosti sa rýchlejšie zohrejú, no netreba zabúdať, že aj rýchlo vychladnú.
3/ Ďalším problémom zateplenia zvnútra sú tepelné mosty na podlahách a stropoch bytov. Kým z vonkajšej strany rovnomerne zaizolujete celú stenu, zvnútra vám ostávajú nezaizolované podlahy a stropy. Práve časti stropu najbližšie k obvodovej stene budú ideálnym miestom na tvorbu plesní. Viditeľným miestom. Tých neviditeľných bude oveľa viac. Netreba zabudnúť ani na to, že cez tieto tepelné mosty vám uniká z bytu teplo, takže miera šetrenia energie je oproti vonkajšej izolácii nižšia.
4/ Pri zateplení zvnútra sa teplota v pôvodnej konštrukcii zníži a nulová teplota sa presúva k vnútornému povrchu konštrukcie. Tento jav spôsobí v zimných mesiacoch posunutie rosného bodu smerom do interiéru. Kondenzovaná para, vlhkosť sa zráža na vnútornej stene obvodového plášťa, vo vašom byte, vytvára ideálne prostredie na  vznik plesní pod vnútornou izoláciou.
5/ Poďme si predstaviť ako vyzerá vnútorné zateplenie v praxi: na obvodové steny nalepíte osem až 10 centimetrový izolačný materiál. Zmestí sa vám aj pod radiátory? Ak nie, čo urobíte? Posuniete radiátor smerom do izby? Mali by ste, lebo keď nezaizolujete všade, tak vytvárate tepelné mosty.
Zvládli ste, máte steny zvnútra prekryté? Teraz skúste na túto stenu zavesiť napríklad obraz. Najprv prevŕtate prácne nalepený izolačný materiál. Tadiaľ sa vám bude v budúcnosti dostávať vlhkosť za izoláciu a tvoriť pleseň.  Akú dlhú skrutku potrebujete na ktorú zavesíte ten obraz? Minimálne 15 cm. Nech sa páči.
Aj na tomto príklade vidno, že vnútorné zateplenie dokáže nesmierne skomplikovať bežne činnosti. Ako by ste napríklad na takúto stenu zavesili poličku s nosnosťou 30 kg? A ešte drobnosť – budete neustále kontrolovať svoje deti, aby sa nevŕtali v tom poddajnom polystyréne či minerálnej vlne prstami, perom, ceruzkou či inými predmetmi? A budete si dávať aj vy neustále pozor, aby ste do tej steny ničím neudreli. Lebo ak áno, ostanú tam trvalé diery.

zdroj: www.akonato.org

Zeteplenie zvúntra? – Nebezpečný experiment

Zateplenie zvnútra? Nebezpečný experiment

Na Slovensku je po rôznych zázračných kozmických náteroch, nový nebezpečný trend – zateplenie bytov z vnútornej strany. Vnútorná tepelná izolácia sa odporúča len v prípade, keď nie je žiadna iná možnosť zlepšenia tepelno-technických vlastností domu. Takéto riešenie je technicky oveľa náročnejšie ako sa na prvý pohľad zdá. Existuje však minimálne 5 dôvodov prečo to NEROBIŤ.
1/ Zateplenie obvodového plášťa a strechy má, okrem tepelnoizolačnej aj ochrannú funkciu. Medzi najčastejšie poruchy bytových domov, aj vďaka zanedbanej údržbe, patrí korózia kovových súčastí budov, trhliny v obvodových stenách, zatekanie do stykov a priesaky cez panelovú hmotu. Už dávno dožili aj strechy, ktoré bolo treba už viackrát opravovať. Všetky tieto poruchy skracujú životnosť domov. Vonkajšia izolácia tieto poruchy prekrýva, takže okrem iného predlžuje životnosť bytového domu. Keď zateplíte dom zvnútra vonkajšia stena vplyvom počasia rozpadáva ďalej.
2/ Slovo zateplenie nevystihuje celkom presne proces významnej obnovy bytového domu. Správnejšia je definícia –  zlepšenie tepelnoizolačných vlastností bytového domu. Pri zateplení totiž automaticky myslíme iba na zimu, treba si však uvedomiť, že vonkajšia izolácia spríjemňuje život v „paneláku“ aj lete. V zime nedovolí, aby sa obvodové steny príliš vychladli, v lete naopak zabráni ich prehriatiu a celoročne zabezpečuje vyrovnanejšiu tepelnú pohodu. Pri tepelnej izolácii zvnútra sa znižuje akumulačná schopnosť steny, ktorá v zime akumuluje teplo počas dňa a naopak v lete chladne počas noci. Zateplením zvnútra sa vystavíte riziku väčších tepelných výkyvov v byte aj zvýšenej vlhkosti. Vnútorne zaizolované miestnosti sa rýchlejšie zohrejú, no netreba zabúdať, že aj rýchlo vychladnú.
3/ Ďalším problémom zateplenia zvnútra sú tepelné mosty na podlahách a stropoch bytov. Kým z vonkajšej strany rovnomerne zaizolujete celú stenu, zvnútra vám ostávajú nezaizolované podlahy a stropy. Práve časti stropu najbližšie k obvodovej stene budú ideálnym miestom na tvorbu plesní. Viditeľným miestom. Tých neviditeľných bude oveľa viac. Netreba zabudnúť ani na to, že cez tieto tepelné mosty vám uniká z bytu teplo, takže miera šetrenia energie je oproti vonkajšej izolácii nižšia.
4/ Pri zateplení zvnútra sa teplota v pôvodnej konštrukcii zníži a nulová teplota sa presúva k vnútornému povrchu konštrukcie. Tento jav spôsobí v zimných mesiacoch posunutie rosného bodu smerom do interiéru. Kondenzovaná para, vlhkosť sa zráža na vnútornej stene obvodového plášťa, vo vašom byte, vytvára ideálne prostredie na  vznik plesní pod vnútornou izoláciou.
5/ Poďme si predstaviť ako vyzerá vnútorné zateplenie v praxi: na obvodové steny nalepíte osem až 10 centimetrový izolačný materiál. Zmestí sa vám aj pod radiátory? Ak nie, čo urobíte? Posuniete radiátor smerom do izby? Mali by ste, lebo keď nezaizolujete všade, tak vytvárate tepelné mosty.
Zvládli ste, máte steny zvnútra prekryté? Teraz skúste na túto stenu zavesiť napríklad obraz. Najprv prevŕtate prácne nalepený izolačný materiál. Tadiaľ sa vám bude v budúcnosti dostávať vlhkosť za izoláciu a tvoriť pleseň.  Akú dlhú skrutku potrebujete na ktorú zavesíte ten obraz? Minimálne 15 cm. Nech sa páči.
Aj na tomto príklade vidno, že vnútorné zateplenie dokáže nesmierne skomplikovať bežne činnosti. Ako by ste napríklad na takúto stenu zavesili poličku s nosnosťou 30 kg? A ešte drobnosť – budete neustále kontrolovať svoje deti, aby sa nevŕtali v tom poddajnom polystyréne či minerálnej vlne prstami, perom, ceruzkou či inými predmetmi? A budete si dávať aj vy neustále pozor, aby ste do tej steny ničím neudreli. Lebo ak áno, ostanú tam trvalé diery.zdroj: www.akonato.org

Vlhkosť v byte a čo s ňou

Vlhkosť v byte čo s ňou. (Prevzatý článok)

 Možno sa vám bude zdať, že v časti môjho článku je skrytá irónia, ale nie je to nič iné len otvorenie stále sa rozmáhajúceho problému nadmernej vlhkosti v našich bytoch. Môj názor zhrnutý v článku je spracovaný na základe vlastných skúseností z odborných meraní tepelnoizolačných vlastností obývaných stavieb a hlavne bytov v bytových domoch.

Jedným z kritérií dobrej vnútornej pohody v našom byte pre ľudský organizmus je zloženie vzduchu, ktorý si sami regulujeme. Áno sami.

V jednom mojom článku (Hurá ideme zatepliť) som písal o rovnováhe teploty, vlhkosti a o prúdení vzduchu v našich príbytkoch. Je správne, že chceme šetriť energie a zateplíme si náš dom, byt. Vymeníme okná. Naše byty nie sú kancelárie, ani výrobné haly. Trávime v našich bytoch možno polovicu nášho života. V našich bytoch varíme, perieme teda aj sušíme prádlo. Sprchujeme sa, dýchame. Veľa bytov má nefunkčné odsávanie z kúpeľní, kuchýň. Ak zistíme, že sa nám začínajú tvoriť na niektorých častiach konštrukcie bytov plesne, hromžíme na správcov bytov. Užívame náš byt správne?

Pri jednom z meraní som nameral vo vnútri bytu 70% vlhkosť pri teplote 21°C. Vonku bola v tom čase 80% vlhkosť a 3°C. Po otvorení okien a intenzívneho vetrania vlhkosť v byte klesla v krátkom čase na 50%.  Nechcem v tomto článku opisovať ako pomôže aj vysoká vonkajšia vlhkosť pri nízkej teplote keď ju „pustíme“ do nášho bytu. V ďalšom byte asi na 60 metrov štvorcových žijú štyria dospelí ľudia a väčší pes. Náš psík, alebo iné domáce zvieratká sú zatvorené skoro celý deň v byte. Aj to sú zdroje tepla a vlhkosti, ale aj konzumenti kyslíka. Nefunkčný odsávač pár a nefunkčné odsávanie z kúpeľne nám zvýši vlhkosť v byte. Ráno otvoríme okná vyvetráme. V popoludňajších hodinách prichádzame z práce, zo školy… Keďže v zimnom období je vonku chladno a my prídeme do „tepla“, zdá sa nám nelogické vetrať. V domácom prostredí začneme variť, prať, konzumovať teplú stravu, sušiť prádlo, sprchovať sa. Oddychovať pri televízii, internete, časopise… Tak nás nenapadne vetrať, veď sme v tom prostredí už niekoľko hodín a organizmus si „zvykol“ na vnútornú klímu. Mikroorganizmy (plesne) si nájdu to najchladnejšie miesto (najčastejšie okná a nedostatočne zateplený vonkajší plášť) v našom byte a pri zvýšenej vlhkosti, teplote a nedostatočnom prúdení vzduchu majú ideálne podmienky na množenie. Týmto neželaným stavom vnútorného prostredia nášho bytu môžeme ľahko predchádzať napríklad monitorovaním (meranie teploty a vlhkosti) našich bytových priestorov.  Nameraná vnútorná vlhkosť 60% nemá také isté zloženie ako taká istá hodnota vlhkosti vo vonkajšom prostredí.

V závislosti od vnútornej teploty vzduchu a vlhkosti vnútorného vzduchu v miestnosti určíme kritickú povrchovú teplotu na vznik plesní (dolu uvedená tabuľka). Všimnime si, že pri vlhkosti 70% v našom byte je to len asi 2°C rozdiel medzi vnútornou teplotou a kritickou povrchovou teplotou pre vznik plesňových polí.

Nerovnováha a zloženie vzduchu v domácom prostredí môže mať za následok rôzne zdravotné ťažkosti.

 

Tabuľka podľa normy STN 73 0540-3.

Teplota vnútorného vzduchu Kritická povrchová teplota [°C]na vznik plesní pri relatívnej vlhkosti vzduchu [%]

 

[°C] 40% 50% 60% 70%
20 9,2 12,6 15,4 17,9
21 10,1 13,6 16,4 18,8
22 11,1 14,5 17,4 19,8
23 12,0 15,5 18,3 20,8
24 12,9 16,4 19,3 21,8

 

Ing. Igor Kadlec, TSU Piešťany                                                                 

Technický skúšobný ústav Piešťany, Krajinská cesta 9, 921 01 Piešťany

Internet: www.tsu.sk 

Vlhkosť v byte a čo s ňou

Vlhkosť v byte čo s ňou.

Možno sa vám bude zdať, že v časti môjho článku je skrytá irónia, ale nie je to nič iné len otvorenie stále sa rozmáhajúceho problému nadmernej vlhkosti v našich bytoch. Môj názor zhrnutý v článku je spracovaný na základe vlastných skúseností z odborných meraní tepelnoizolačných vlastností obývaných stavieb a hlavne bytov v bytových domoch.

Jedným z kritérií dobrej vnútornej pohody v našom byte pre ľudský organizmus je zloženie vzduchu, ktorý si sami regulujeme. Áno sami.

V jednom mojom článku (Hurá ideme zatepliť) som písal o rovnováhe teploty, vlhkosti a o prúdení vzduchu v našich príbytkoch. Je správne, že chceme šetriť energie a zateplíme si náš dom, byt. Vymeníme okná. Naše byty nie sú kancelárie, ani výrobné haly. Trávime v našich bytoch možno polovicu nášho života. V našich bytoch varíme, perieme teda aj sušíme prádlo. Sprchujeme sa, dýchame. Veľa bytov má nefunkčné odsávanie z kúpeľní, kuchýň. Ak zistíme, že sa nám začínajú tvoriť na niektorých častiach konštrukcie bytov plesne, hromžíme na správcov bytov. Užívame náš byt správne?

Pri jednom z meraní som nameral vo vnútri bytu 70% vlhkosť pri teplote 21°C. Vonku bola v tom čase 80% vlhkosť a 3°C. Po otvorení okien a intenzívneho vetrania vlhkosť v byte klesla v krátkom čase na 50%.  Nechcem v tomto článku opisovať ako pomôže aj vysoká vonkajšia vlhkosť pri nízkej teplote keď ju „pustíme“ do nášho bytu. V ďalšom byte asi na 60 metrov štvorcových žijú štyria dospelí ľudia a väčší pes. Náš psík, alebo iné domáce zvieratká sú zatvorené skoro celý deň v byte. Aj to sú zdroje tepla a vlhkosti, ale aj konzumenti kyslíka. Nefunkčný odsávač pár a nefunkčné odsávanie z kúpeľne nám zvýši vlhkosť v byte. Ráno otvoríme okná vyvetráme. V popoludňajších hodinách prichádzame z práce, zo školy… Keďže v zimnom období je vonku chladno a my prídeme do „tepla“, zdá sa nám nelogické vetrať. V domácom prostredí začneme variť, prať, konzumovať teplú stravu, sušiť prádlo, sprchovať sa. Oddychovať pri televízii, internete, časopise… Tak nás nenapadne vetrať, veď sme v tom prostredí už niekoľko hodín a organizmus si „zvykol“ na vnútornú klímu. Mikroorganizmy (plesne) si nájdu to najchladnejšie miesto (najčastejšie okná a nedostatočne zateplený vonkajší plášť) v našom byte a pri zvýšenej vlhkosti, teplote a nedostatočnom prúdení vzduchu majú ideálne podmienky na množenie. Týmto neželaným stavom vnútorného prostredia nášho bytu môžeme ľahko predchádzať napríklad monitorovaním (meranie teploty a vlhkosti) našich bytových priestorov.  Nameraná vnútorná vlhkosť 60% nemá také isté zloženie ako taká istá hodnota vlhkosti vo vonkajšom prostredí.

V závislosti od vnútornej teploty vzduchu a vlhkosti vnútorného vzduchu v miestnosti určíme kritickú povrchovú teplotu na vznik plesní (dolu uvedená tabuľka). Všimnime si, že pri vlhkosti 70% v našom byte je to len asi 2°C rozdiel medzi vnútornou teplotou a kritickou povrchovou teplotou pre vznik plesňových polí.

Nerovnováha a zloženie vzduchu v domácom prostredí môže mať za následok rôzne zdravotné ťažkosti.

 

Tabuľka podľa normy STN 73 0540-3.

Teplota vnútorného vzduchu Kritická povrchová teplota [°C]

na vznik plesní pri relatívnej vlhkosti vzduchu [%]

 

[°C] 40% 50% 60% 70%
20 9,2 12,6 15,4 17,9
21 10,1 13,6 16,4 18,8
22 11,1 14,5 17,4 19,8
23 12,0 15,5 18,3 20,8
24 12,9 16,4 19,3 21,8

 

 

Ing. Igor Kadlec, TSU Piešťany                                                                 

Technický skúšobný ústav Piešťany, Krajinská cesta 9, 921 01 Piešťany

Internet: www.tsu.sk